Orlando Bloom - interview
Vždy si chcel byť slávny?
- Tri roky som študoval, aby som sa stal hercom, nie celebritov. Legolas sa stal však veľmi populárny. Možno si ľudia všimli, že elfovia sú taká anjelské bytosti, ktoré reprezentujú všetko dobré na svete. Alebo je to tými dlhými blond vlasmi a modrými očami!
Zmenila ťa sláva?
- Som stále rovnaký. No, možno si dávam trochu viac pozor na ľudí, keď mi kladú otázky. Ale okrem tohom, som to starý dobrý ja. Som šťastný, lebo mám perfektných priateľov a rodinu. Tí ma držia v realite. Keď sa začnem vyvyšovať, tak ma skontaktujú, hlavne sestra.
Chodievaš ako hviezda na večierky a párty?
- Prestalo ma to baviť ešte keď som bol mladší. Teraz skôr chodím von s priateľmi, na večeru, do klubov a tak.
Ktorý je tvoj najobľúbenejší herec?
-Práca s Johny Deppom na Pirátoch z Karibiku bola absolútne úžasná! Viggo Mortensen (Aragorn) bol pre mňa tiež úžasný herec. Je to veľmi učiteľský typ. A Brat Pitt bol perfektný ako Achiles vo filme Trója. Veľmi son s ním nenakrúcal, ale pripadal mi ako veľmi milý a príjemný muž.
V máji príde do kín veľkofim Trója. Aké to je?
- Pre mňa to bol krok vpred. Hrám tam Parisa, anti hrdinu. Je viac milovník ako bojovník, čo bolo pre mňa super, lebo v minulosti som veľa bozkávacích scén nemal.
A čo Calcium Kid?
- Na tomto nakrúcaní som sa fakt zabavil. Je to taká malá britská komédia.
Pre niekoľkými rokmi si si vážne zranil chrbát. Ako táto nehoda ovplyvnila tvoj život?
- Bolo to dosť zlé. Ale teraz si veci cením, pretože to, čo teraz robím je pre mňa akýsi bonus. Ešte vždy musím veľa cvičiť a občas mi to v chrbte tak divne pukne. Ale neprestal som robiť šialené veci ako bungee-jumping! Milujem to! Je to výzva stáť na kraji mosta s kusom gumy na nohách a hodiť sa do vodopádu.
Aké máš plány do budúcnosti?
- Nikdy som nehral hlavnú úlohu, takže dúfam že raz budem. Tiež by som si rád zahral v nejakom historickom fime. Po Pirátoch mám určite viac možností, ale stále mám pocit, že oproti tomu, čo som robil, je všetko dosť slabé. Ale teraz si musím istý čas oddýchnuť!
Tento rozhovor bol uverejnení v časopise kamarát v roku 2004.